Našu malú krajinu v srdci Európy si všimla aj svetová náčelníčka skautiek Olave Baden-Powell a presne 24. septembra 1946 nás poctila svojou návštevou. Jej krátky ale intenzívny program na našom území zavŕšila o pár dní na to 26. septembra. Po prečítaní spomienok sprievodkyne a tlmočníčky pre potreby Lady Baden-Powell Evy Sirackej a organizátora návštevy v Piešťanoch brata Štefana Arbeta – okresného vodcu, ktoré zozbierala Historická komisia Slovenského skautingu, vám prejde po tele mráz a zároveň vás zaplavia hrejivé pocity. Stačí si len zavrieť oči a živo si predstaviť túto veľkú slávnosť, ktorú kedysi zažili slovenskí skauti.
Utorok, 24. september 1946 ┃Bratislava
Vlak Slovenská strela prichádza podvečer na stanicu v Bratislave, dvere sa otvárajú a von vystupuje šedivá pani s oslňujúcim širokým úsmevom. V salóniku nádražia ju čakajú predstavitelia Slovenského Junáka a britský konzul Grant so srdečným privítaním, na ktoré odpovedá: „Prišla som sa na vás pozrieť ako matka na svoje deti. Som pohnutá srdečnosťou vášho privítania a teším sa, že tie dva dni, ktoré strávim medzi vami na Slovensku, budú radostné.“ Zástupom skautov volajúcich „hip-hip-hurá, hip-hip-hurá!“, prechádzala pred nádražie, stískala im ruky a hladila ich usmievavé tváre.
Streda, 25. september 1946 ┃Bratislava
Doobedný rozvrh bol venovaný politickým návštevám, keď sa stretla dokonca aj s Gustávom Husákom, vtedajším predsedom Zboru povereníkov Slovenskej národnej rady. Poobede sa Olave presunula do lesného parku Železná studnička, kde ju čakal kultúrny program plný slovenského folklóru a skautingu. Lady Baden-Powellová prejavila záujem navštíviť typické západoslovenské mestečko. S veľkým porozumením vedenia mesta Modra sa toto želanie podarilo splniť. Veľmi rýchlo a spontánne sa zorganizoval nový plán na druhý deň.
Štvrtok, 26. september 1946 ┃Modra, Piešťany
Na nezabudnuteľný program v meste Modra si spomína Eva Siracká: „Ešte dnes sa usmievam nad nešikovnosťou Lady Baden-Powellovej, ktorú predstavitelia mesta, skauti a dievčatá v kroji privítali na námestí s veľkým pecňom chleba a soli. Museli sme jej tento tradičný ceremoniál vysvetliť a po jej nie celkom vydarenom pokuse ukrojiť symbolický kúsok konštatovala, že si bude musieť urobiť novú odborku.“ Ďalšiu odborku sa pokúšala splniť na hrnčiarskom kruhu, ktorý ju nesmierne zaujal, pri pohľade na prácu keramikárov v dielňach modranskej majoliky. Na záver Olave navštívila vínnu pivnicu s ochutnávkou lahodného moku. Zaujímala sa tu o prácu a život ľudí po vojne, ktorí vtedy nemali na oslobodenie najlepšie spomienky pre pustošenie vínnych pivníc usídleným ruským vojskom.
Kúpeľným mestom Piešťany sa o 13 hodine rozliehalo trúbenie trubačov, ktorí hlásili príchod vzácnej návštevy. Od kolonádového mosta až po hotel Termia Palác ju srdečne vítalo 348 skautov. Pred hlavným vstupom hotela ju privítal okresný vodca brat Štefan Arbet, zástupca riaditeľstva kúpeľov a nakoniec jej včielky a vĺčatá s prednesom básničky podali kyticu ruží. Dojatá Náčelníčka vo svojom pozdrave povedala: „Doteraz som navštívila 18 štátov a za ten krátky čas čo som u vás, som si zaľúbila Slovensko. Prinášam vám pozdravy zo sveta a som potešená keď si môžem odniesť spomedzi vás radostné dojmy, lebo ste ma očarili svojou úprimnosťou srdca. Ďakujem vám za vaše prijatie a vyslovujem vám a verejným činiteľom, ktorí vás tak pekne vedú, najhlbšiu vďaku. Rada som sem prišla, do mesta svetového mena, ktoré rada spoznávam. Myslela som už u nás doma na Slovensko, ktoré toľko trpelo v minulosti.“ Olave po ováciách čakal krátky odpočinok a slávnostný obed s vyše 20 skautskými činovníkmi na čele so slovenským náčelníkom bratom Stržínkom, kmeňovými náčelníkmi sestrou Jurajovou a bratom Zelienkom. Nasledujúce hodiny strávila v alpíniu na kúpeľnom ostrove so skautskou mládežou. Hrali sa rôzne hry, spievali skautské piesne a svetová náčelníčka rozprávala rôzne príbehy zo svojich ciest po svete. Poslednou úlohou Olave bolo napísať venovania do hŕby pamätníkov a o 18:30 nastúpila so svojím sprievodom do áut. Cestovala do Bratislavy, odkiaľ sa nočným vlakom presunula do Prahy.
Pred odchodom z Bratislavy zazneli jej pamätné slová:
Prišla som do Československa po prvý raz, ale to, čo som videla a skúsila, nielen z hľadiska môjho postavenia v skautskej práci, ale aj prijatím u vysokopostavených ľudí, mestského i dedinského obyvateľstva, cítim sa ako doma. Som veľmi rada, že som stretla vašich ľudí a spoznala vašu krajinu. Je to krásne prísť do Československa a vidieť, že váš skauting prežil vojnu s vejúcimi zástavami. Duch skautingu a duch vášho národa sú rovnaké – obaja sú nesmrteľní optimisti. Vzdajte môj hold vašim vodcom za ich obetavú a nezištnú prácu. Prišla som k vám preto, aby som vám priniesla posolstvo dobrej vôle zo všetkých častí sveta, ktoré som za ostatné štyri roky navštívila. Prišla som posilniť v skautoch odvahu a nadšenie v snahe stať sa dobrými mužmi a ženami. Konečne som tu preto, aby som si odniesla od vás informácie pre svoju budúcu prácu.
Zdroj: Historická komisia Slovenského skautingu, www.stoleti-skautek.tumblr.com/
