Skauti sú jednoducho akčné bytosti. Niet divu, že z mnohých vĺčat a včielok vyrastú aktívni dospelí ľudia so zaujímavou životnou cestou. Nasledujúci rozhovor približuje neľahkú cestu podnikania, na ktorú sa vydali traja skauti, ktorí sa museli popasovať s nepriaznivými podmienkami počas pandémie. Zisti ako sa im darilo a ako sa snažili prečkať zlé obdobie.
- Ahoj! Vedela by si nám trochu predstaviť svoj podnikateľský subjekt? Čomu sa venuješ, ako dlho a aká bola tvoja podnikateľská cesta?
Ahojte, 1. apríla 2014 sme, traja skauti, prevzali čokoládovňu a kaviareň Čukoláda v Prešove. Po úvodnej rekonštrukcii a prekopaní nového loga, nápojového lístka, dodávateľov sme ju 7. mája 2014 otvorili vo vlastnej réžii. Ja, Princezná sa venujem komplet prevádzke a jej chodu a popritom cukrárskej výrobe, teda pečeniu pre prevádzku aj na objednávku. Vilmen je hlavne naším „papierovým byrokratickým“ mužíkom a Hed je hlavný zásobovač a naša grafická hlava nápadov.
- Máš nejakých zamestnancov alebo si na všetko sama?
Fungujeme zatiaľ len čisto na študentoch brigádnikoch. Boli nejaké snahy a pokusy aj o zamestnancov, ale nedopadlo to veľmi dobre a nakoniec sme od toho upustili. Sama našťastie nie som, lebo aktuálne máme veľmi šikovný tím (4 baby študentky na stredných a vysokých školách. Popritom mi pomáhajú vyššie uvedení páni, ktorých sa naša Čukoláda a jej fungovanie tiež dotýka.
- Ako si vnímala začiatok koronakrízy? Čo sa v tebe dialo, aké si mala pocity?
Ufff, pocity boli veľmi, ale že VEĽMI zmiešané. Vôbec som nechcela veriť, že sa niečo takéto deje. U nás to v podstate začalo tým, že naša najlepšia a najdlhšie fungujúca brigádnička Evka nám oznámila, že jednoducho v najbližšej dobe s ňou kvôli situácii nemáme počítať (jednak kvôli tomu, že je študentkou medicíny, a jednak kvôli babke, s ktorou býva). Tak začali moje obavy, že čo všetko sa teraz bude diať, no a dialo sa, začala prvá vlna korony a prišlo naše prvé zatvorenie.
- Určite si tak, ako ostatné podniky, vedieš nejaké finančné prehľady a výkazy. Vieš odhadnúť, aký finančný prepad (rozdiel) od minulého roku tvoj podnik zaznamenal?
Prepad medzi rokmi 2019 a 2020 bol za niektoré mesiace veľmi výrazný. Mali sme mesiace, kde bol prepad 20 %, ale zažili sme aj také, kde bol prepad vyše 90 %, čo znie dosť strašidelne, no našťastie boli aj 3 mesiace v roku 2020, kde boli naše tržby v porovnaní s rokom 2019 vyššie, lebo záujem a podpora ľudí bola veľká.
- Ako hodnotíš štátnu pomoc pre podnikateľov? Žiadala si o pomoc, aj si nejakú dostala?
Ja mám na štát trochu ťažké srdce, lebo tá pomoc je nastavená veľmi zvláštne (aspoň teda pre nás). Naša prevádzka funguje ako s.r.o., kde je konateľom Vilmen. Tu nastáva problém, lebo Vili má trvalý pracovný pomer mimo našej s.r.o. Štát to berie tak, že keď máme konateľa s vyšším príjmom ako je 315 € príspevok, nemáme ako prevádzka na tento príspevok nárok. Počas 1. vlny som mala ja ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) rovnaký príspevok ako naše brigádničky. Za to som bola vďačná, teda, že mi a aj im aspoň niečo dali. Nešlo mi však veľmi do hlavy, ako je možné, že majú rovnaký meter na SZČO a na brigádnikov.
- Máš pocit, že si v rámci svojich možností vyčerpala všetky možnosti kde hľadať finančnú pomoc? Myslím, že či si obvolala všetky úrady, aké ti napadli.
Snažila som sa, riešila som to s 2 našimi ekonómkami, s Vilmenom, ktorý zisťoval info, so sesternicou a kamoškinou mamkou, ktoré robia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Hlavne sme sa snažili vymýšľať spôsoby, ako si našimi výrobkami a ponukou môžeme pokryť aspoň náklady. To sklamanie z nastavených požiadaviek a neustále sa meniace opatrenia, ma ale oberalo o toľko energie, že som to veľakrát úplne vytesnila a nemala silu to ďalej riešiť.
- Teraz máme už rok zavreté reštaurácie, kaviarne a veľa iných podnikov. Takto dlhé trvanie asi nikto z nás nečakal. Ako to vnímaš teraz po čase? Vidíš rozdiel?
Nikdy som neverila, že príde niečo horšie ako prvá vlna. A keď sme po vyše mesiaci mohli otvoriť predaj cez okienko a potom v lete aj podnik, tak som sa tešila, že sme za vodou. Ale keď potom začala jesenná druhá vlna a my sme v polovici decembra opäť museli zatvoriť, tak som si tú prvú opakovane priala asi 1500-krát. Obrovský rozdiel bol v tom, čo sa dialo vo vláde (a to ja vôbec nie som pravidelný a zapálený sledovateľ všetkých aktualít, no to sa nedalo nevidieť). Tá akoby úplne tápala v nastavení opatrení, začali zvláštne žabo-myšie vojny, všetko sa menilo zo dňa na deň, žiadne presné a premyslené plány, kopec rokovaní a debát bez jasných riešení, neustále rastúce čísla… Jednoducho pocit, že čakáme na Godota, že nevieme, ako sa máme nastaviť, kedy máme a môžeme niečo plánovať. Taký nedobrý pocit bezmocnosti, že kedy to vlastne skončí. Aj na našich hosťoch bolo vidieť, že sú už z toho utrápení, rezignovaní. Už ani nemali toľko chuti a sily podporiť svoje obľúbené podniky, ako to bolo počas prvej vlny.
- Komunikovala si s kamarátmi, kolegami ohľadom ich snahy získať pomoc v rámci štátnych možností? Dozvedela si sa niečo nové?
Jasné, komunikovala. Viacero kamarátov, aj mimo Slovenského skautingu, je SZČO, alebo majú svoje prevádzky a debatili sme, komu aký príspevok vyšiel, posielali sme si aktuálne info o štátnej pomoci, snažili sa pomôcť jeden druhému s informáciami. Taktiež sme komunikovali (buď ja alebo Vilmen) s našou majiteľkou budovy, ktorá sa snažila získať príspevok k nášmu 50 % nájmu. Aj teraz riešime vybavenie ďalšieho príspevku, lebo aj v tomto smere sa to obmieňa a dopĺňa. Stále hľadáme spôsoby, ako sa dostať aspoň k nejakej pomoci.
- Aká forma pomoci by ti najviac pomohla (okrem finančnej)? Napríklad natretie lavičiek pred podnikom od miestnych skautských bratov a sestier
Nám by najviac pomohlo normálne fungovanie. My sme malý podnik, kde vnútri, keď je „nátresk“, vie sedieť maximálne tridsať ľudí. Keď sa natlačia na seba ako sardinky, tak aj päťdesiat. Aj stoly máme riešené tak, aby sa dali dodržať opatrenia, v dostatočnej vzdialenosti. A zišla by sa tiež taká praktická pomoc, cez maľovania zábradlia, rozšírenie terasy okolo budovy, alebo zakúpenie si darčekového poukazu na budúcu návštevu u nás.
- Čo by si odkázala ostatným skautským podnikateľom? Nejaké rady, čo sa i osvedčilo a ako zvládnuť čo najlepšie toto náročné obdobie?
Podľa mňa je najlepším riešením využiť toto obdobie čo najlepšie vo svoj prospech, teda ja som sa venovala svojim záľubám (čítanie kníh, cvičenie, behanie…), skúšala som nové recepty koláčov, makali sme na chalupe, jednoducho napriek všetkému, využiť ten čas na maximum. A samozrejme vymýšľať čo najviac vecí, ktoré by pomohli osloviť zákazníkov.
V rámci pomoci podnikateľom na Slovensku vznikla iniciatíva „Kompas pomoci“, ktorá pomáha na mieru vyznať sa v zákonoch a možnostiach pomoci práve pre ten konkrétny hospodársky subjekt. Ak by si chcel akokoľvek podporiť Čukoládu, neváhaj navštíviť ich webovú stránku, facebook či instagram.
