Dnes sme sa rozprávali s Apelkou, civilným menom tiež Líviou o tom, ako so svojim domovským 70. zborom Bizón víťazí! rozbiehala projekt pomoci Imobiliu – vznikajúcemu centru pre telesne handicapovaných. V rámci svojich aktivít zorganizovali napríklad veľkolepé benefičné divadelné predstavenie.
Porozprávaj nám prosím, ako projekt vznikol. Je projekt súčasťou plnenia nejakého skautského programu?
Ešte úplne prvotná myšlienka sa zrodila v roku 2016, v čase, keď som premýšľala nad plnením Orlieho skauta. Toho som síce nakoniec poriadne ani nezačala, za to ma to priviedlo k spolupráci s Imobiliom. Nápad na prepojenie s centrom pre telesne handicapovaných prišiel od mojich rodičov. Prvé aktivity s Imobiliom boli menšie víkendové brigády okolo stavby, keďže v tej dobe sa budova centra na Dlhých dieloch v Bratislave, ktorá je vystavaná najmä vďaka dobrovoľníckej pomoci, ešte iba stavala. V roku 2018 som prišla s myšlienkou zorganizovať benefičné divadelné predstavenie na podporu centra.
Čo bolo vyvrcholením či výstupom projektu?
Ako som spomínala, spolupracujeme s Imobiliom už dlhšiu dobu a postupne vymýšľame iné aktivity. Takým veľkolepým výstupom bolo jednoznačne divadelné predstavenie Revízor od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Vstupné sme mali dobrovoľné a výťažok putoval na podporu Imobilia. Spomínam si, ako nás pani z kultúrneho centra nahovárala, aby sme predstavenie skrátili, nakoľko malo dve hodiny. Preto sme ho aspoň rozdelili prestávkou s občerstvením, čo priniesli rodičia členov. Predstavenie bolo podľa mňa veľmi úspešné, aj keď sme do poslednej chvíle riešili rôzne problémy. Prišlo množstvo ľudí, či už skautov z iných Bratislavských zborov, rodičov a verejnosti.
Na akú cieľovú skupinu sa projekt zameriaval?
Jednak to samozrejme boli naši roveri, ktorí boli tí čo sa do nacvičovania divadla pustili ako aj tí, čo boli pomáhať na brigádach. Posledné dva roky sme organizovali benefičné zdobenie vianočných stromčekov a tam chodia už aj mladší skauti a vĺčatá. Druhou skupinou sú telesne handicapovaní občania v občianskom združení Imobilio. Mojou dlhodobou víziou je prepojiť tieto dve skupiny ľudí, tak, aby z toho obe strany profitovali a učili sa.
V rámci každého projektu je normálne, že prídu do cesty nejaké prekážky. Stalo sa ti niečo, čo ti prekazilo pôvodné plány alebo si nečakala? Prípadne čo si sa pritom naučila a nabudúce by si urobila inak?
V čase, keď sme začali pripravovať divadelné predstavenie som študovala v Prahe v maturitnom ročníku. Po čase som zistila, že je pre mňa veľmi náročné koordinovať všetko na diaľku. Veľa vecí som si nechala na sebe – zvolávanie a vedenie nácvikov, komunikáciu s mestskou časťou, pozvánky, plagáty… K tomu všetkému som sa snažila udržiavať roverov motivovaných. Pamätám si chvíle, kedy som to už nezvládala. Vnímam to ako hlavnú lekciu z tohto projektu a už som sa v budúcnosti snažila nepúšťať do koordinácie aktivít na diaľku, ako aj mať vždy nejakého parťáka do projektu, nech na to radostné ani ťažké nezostávam sama.
Sami by sme toho veľa nezmohli, preto je na mieste otázka, či si si okolo seba vytvorila tím a ako sa ti podarilo ľudí zapáliť pre vec? Spolupracovali ste v rámci projektu ešte aj s inými, mimo skautskými skupinami, či obcou/mestom?
Povedala by som, že náš projekt s Imobiliom, nebol “ukážkovým projektom”, čo sa týka systematickosti práce. Vždy som okolo seba mala ochotných kamarátov, ktorí v rôznych fázach prispeli významným dielom, ale nepovedala by som, že sme mali “tím”. Teraz sa to snažím napraviť. Hneď od začiatku sme tiež boli v kontakte s mestskou časťou, kde máme klubovňu. Vtedajšia pani starostka nás prišla podporiť na niektoré brigády ako aj predstavenie. Zároveň sme od mestskej časti dostali priestory na benefičné predstavenie, čo nám veľmi pomohlo. Neskôr sme v rámci iných aktivít, napríklad večera venovanému klimatickým zmenám a vode v meste, oslovovali aj rôznych externých prednášajúcich.
Ani dobrovoľníctvo nie je zadarmo, odkiaľ ste na realizáciu projektu získavali finančné či nefinančné zdroje?
Naše aktivity si nevyžadovali veľké zdroje, mimo tých ľudských. Preto boli najväčšie výdavky na občerstvenie pre dobrovoľníkov, čo sa nám darilo pokryť zo zborových zdrojov alebo nám občerstvenie pripravilo Imobilio. Určite však odporúčam čo najviac spolupracovať s rôznymi skupinami: rodičmi, bývalými členmi, firmami, obcou, inými organizáciami a pod. Pokiaľ prídeme s dobrou myšlienkou aj konkrétnym plánom, dajú sa získať zdroje. V minulom roku sme sa pustili aj do nejakých menších grantových výziev, ale to sa ešte iba učíme.
Dobrý projektový plán myslí na dlhodobú udržateľnosť. Podarilo sa to aj tebe?
S Imobiliom s rôznymi prestávkami spolupracujeme až do dnes a máme stále nejaké veci rozbehnuté. Pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti ako aj môjho psychického zdravia som si povedala, že chcem, aby do toho išiel niekto so mnou, čo sa mi čiastočne aj podarilo. Určite sa to ale dá robiť lepšie, napríklad viac plánovať strategicky a myslieť na nástupníctvo.
Máš nejaké budúce plány či vízie s týmto projektom?
Mávame teraz raz za niekoľko mesiacov stretnutia spoločne s Imobiliom a premýšľame, čo prospešné pre obe strany sa dá robiť. Vízia je postupne viac prepájať skupiny a vytvárať komunitu v mestskej časti a pomáhať tak začleňovať handicapovaným občanom a zároveň viesť našich členov k tolerancii. Je to pekný cieľ, ktorí však potrebuje ďalší dobrý projektový plán.
Máš za sebou úspešný projekt, počas ktorého si sa mnohému naučila. Čo by si odkázala tým, ktorí ešte len rozmýšľajú, či sa do nejakého svojho projektu pustiť?
Ak už túžbu pomáhať máš a chceš byť tvorcom zmeny, ak premýšľaš, ako začať, rozhliadni sa okolo seba. Prejdi sa po uliciach okolo klubovne, svojho domu, školy. Rozprávaj sa s ľuďmi v tvojom blízkom okolí, s rodinou, priateľmi, spolužiakmi, ale aj s ľuďmi mimo tvojej bubliny – napríklad vo vlaku, autobuse, na akciách, v hosteloch a spoločných ubytovaniach. Možno máš hneď doma podnet na zlepšenie, možno musíš pozerať ďalej, ale každého nás niečo páli, čo chceme zlepšiť. Vždy by však projekt mal začať od teba a mal by ti úprimne robiť radosť. Ak chceš na to ísť systematicky a máš okolo seba skupinu kamarátov, podniknite tieto prechádzky po okolí spoločne a príďte na to, čo je váš spoločný podnet k zmene.
A ak sa ešte iba pýtaš, či majú takéto veci zmysel? Úprimne som presvedčená, že je to tá najdostupnejšia cesta k zmene, akú ako občania máme. Cez malé, jednoznačne cielené a udržateľné iniciatívy, ktoré reagujú na reálne potreby a sú robené s nadšením, dokážeme zlepšovať život na Slovensku. Zároveň je to liek na nespokojnosť so stavom nášho okolia.
Prečítajte si článok o zapojení komunity, prečo o tom hovoríme a prečo by to mala byť dôležitá téma.
Ak vieš o inšpiratívnom projekte zo svojho okolia, ktorý bol prínosný pre komunitu a máš pocit, že by o ňom mali vedieť všetci ostatní, neváhaj nám napísať na program@skauting.sk.
