Vďaka pozitívnej spätnej väzbe na minulý rozhovor s rodičom, sme sa rozhodli vám priblížiť ďalšiu skautskú rodinu. Pani Mária Lačná, matka troch skautov, nám odpovedala na pár otázok. Poďte sa spoločne s nami pozrieť ako formoval Slovenský skauting životy Jozefa, Martina a Lukáša zo Spišskej Novej Vsi.
Ako sa vaše deti dostali k skautingu, pamätáte si ešte?
Áno, pamätám. Synovia chodili do Cirkevnej školy v Spišskej Novej Vsi a tam skauti robili nábor. Jozef ako tretiak a Martin ako druhák začali skautovať.
Ako dlho skautovali / skautujú?
Skautujú stále. Skautom sa stal aj neskôr o sedem rokov mladší brat Lukáš. Starší synovia sú už ženatí a majú svoje deti, ale ak môžu, letný tábor radi navštívia a aspoň na chvíľu si pripomenú, ako chutí noc pod stanom a stretnutie pri táboráku.
Chodili Vaši synovia aj na iné krúžky? V čom bol skauting iný oproti bežným krúžkom?
Chvíľu chodili do umeleckej školy na výtvarný krúžok a intenzívne na angličtinu. Skauting im však okrem získaných zručností dal dar skutočného priateľstva, ba priam pretrvávajúceho bratstva. Aj manželky starších synov boli skautkami.
Myslíte si, že skauting zanechal nejakú stopu na Vašich synoch?
Určite. Mali tu možnosť rozvíjať a ponúknuť to dobro, čo je v nich. Priateľstvo, spolupatričnosť, súdržnosť, služba, organizovanie a vedenie… Skauting prispel k tomu, že z mojich chlapcov sú správni chlapi „so srdcom na správnom mieste.“
Máte v pamäti nejaký zážitok spojený so skautingom a Vašimi synmi, ktorý vám utkvel v pamäti?
Pamätám si prvý letný skautský tábor starších synov, keď im stále pršalo a deti postupne odchádzali domov. Naši ale hrdinsky vydržali do konca. Zablatené topánky vtedy vážili viac než oni. Keď mali neskôr letný tábor pod Kráľovou hoľou, odkázali nám, že keď prídeme v návštevný deň, máme im doniesť vetrovky, čiapky a rukavice. Mysleli sme si, že to potrebujú na nejakú hru, nakoľko doma vládli horúce letné dni. Pod Kraľovkou však teplo vyzeralo inak. Nám návštevníkom v kraťasoch a tričku museli požičať svoje spacáky, aby sme neprechladli…
Máte doma alebo mali ste doma nejaké zvyky, ktoré si Vaše deti priniesli zo skautingu?
Niekoľko Silvestrovských nocí skupina skautov a skautiek strávila aj u nás doma. Páčilo sa mi, keď o polnoci vybehli na dvor a nový rok privítali aj skautskou hymnou s rukou na srdci. Myslím si, že je dôležité ctiť si pravé hodnoty života, vedieť, kto som a kam patrím.
Zúčastnili ste sa niekedy na skautskej akcii? Zapájali ste sa aktívne do nejakých aktivít 75. zboru?
Zúčastnili sme sa na skautskom plese, na vianočnom vystúpení, ktoré skauti každoročne pripravili, ochutnávali sme ich pokusy, keď mali súťaž vo varení v prírode na vlastnom ohnisku… Snažili sme sa im pomôcť pri organizovaní letných táborov, hľadaním sponzorov, poskytli sme auto na nákupy, napr. aj pri roznášaní Betlehemského svetla po farnostiach.
Na aké podujatie sa zvykli vaše deti najviac tešiť?
Samozrejme akciou roka bol skautský letný tábor. Niekedy mi dala zabrať výroba masiek a kostýmov podľa tematického zamerania tábora, ale nadšeniu a zápalu našich synov sa nedalo odolať, kostýmy museli byť dokonalé.
Pôsobí niekto z vašich synov aj teraz aktívne v skautingu?
Áno. Najmladší syn Lukáš je momentálne oblastný vodca pre Podtatranskú skautskú oblasť.
Odporučili by ste skauting rodičom, ktorí hľadajú svojim deťom voľnočasovú aktivitu?
Skauting je výborná voľba. Odporúčam všetkým rodičom prihlásiť naň svoje deti a podporovať ich, aby skautovať vydržali. Nie je vždy ľahké zrieknuť sa pohodlia domova a virtuálneho sveta – hier a „priateľstiev.“ Skauting je o skutočnej hre so skutočnými priateľmi, v skutočnej realite, so zážitkami na celý život. Avšak nejde len o hru, ale možnosť spoznať seba, svoje schopnosti a získať zručnosť nežiť len pre seba, ale aj pre iných.
Ďakujeme pani Lačnej, že bola ochotná a našla si čas na tento rozhovor. Ak poznáte vo vašom okolí skautských rodičov, ktorí by mali byť určite v ďalšom rozhovore, neváhajte a napíšte nám na komunikacia@skauting.sk.
