Máme za sebou náročné roky pandémie a najnovšie okrem Covidu zaplavili správy tiež udalosti na Ukrajine, ktoré všetci sledujeme s napätím. Situácia je ťaživá, a preto je prirodzené, že nás môžu ovládnuť pocity úzkosti, stresu alebo depresie, ktoré môžu prerásť až do rôznych fyzických prejavov, medzi ktoré patrí stiahnutý žalúdok, zvýšený tlak, hyperventilácia, alebo depresívne nálady. Hovorme o tom a starajme sa o seba navzájom.
Nezabudnime zhlboka dýchať
Môže sa to zdať ako banalita, ale občas skutočne zabúdame. A práve to je niečo, čo nám môže pomôcť, keď nás prepadá úzkosť, napätie, či stres. Sústreďme sa na naše dýchanie a vyskúšajme si jednoduché cvičenie 3-4-5. Zhlboka sa počas 3 sekúnd nadýchnime, zadržme dych na 4 sekundy a pomaly 5 sekúnd vydychujme. Zopakujme cvičenie niekoľkokrát za sebou.
Zverme sa našim blízkym
V tejto situácii nie sme sami. Nebojme sa o svojom prežívaní hovoriť s ľuďmi okolo nás. Môže ísť o rodinu, kamarátov alebo skautských radcov a vodcov. Je dobré nájsť niekoho, s kým sa nám dobre rozpráva a komu dôverujeme. Možno sa nám zdajú naše starosti v kontexte toho, čo sa práve deje, bezvýznamné, a preto sa hanbíme priznať, čím si prechádzame. Najmä, keď máme pocit, že mnohí iní ľudia sú v omnoho náročnejšej situácii. Každý však máme právo prežívať určitú nepohodu. Ak sa predsa o svojich pocitoch hanbíme hovoriť, môžeme si aspoň viesť denník.
Neutápajme sa v žiali
Možno sa nám prirodzene najlepšie o našom prežívaní rozpráva s niekým, kto je na tom podobne ako my. Ak sa však spoločne budeme utápať v obavách a žiali, veľmi si navzájom nepomôžeme. Vyhľadávajme preto spoločnosť ľudí, ktorí prežívajú momentálnu situáciu lepšie, nech získame nadhľad.
Tip: Počul/a si už o appke Nepanikár? Má niekoľko modulov – depresia, úzkosť/panika, sebapoškodzovanie, myšlienky na samovraždu a kontakty na odbornú pomoc. Jednotlivé moduly ponúkajú pomôcky, ktoré by ti mohli v danom stave pomôcť napr. dychové cvičenia, záchranný plán…
Buďme kritickí k tomu, čo sledujeme
Ak nás to, čo sa navôkol deje, prehnane ťaží, je v poriadku odpútať sa od toho a aspoň na nejaký čas vypnúť. Obmedzme svoj prístup k médiám na vyhradený čas, aby nás správy neprevalcovali a neudržiavali v nás napätie a pocit ohrozenia. Dávajme si tiež veľký pozor na to, či čerpáme z oficiálnych a dôveryhodných informácií. Dezinformácie a rôzne nepravdivé poplašné správy, nás môžu neopodstatnene vydesiť.
Sústreďme sa na to, čo je v našich silách
Je v poriadku, že nevieme vyriešiť svetové problémy. Sústreďme sa na to čo, na čo máme dosah, nie na to, na čo nemáme. Keď nás prepadá pocit bezmocnosti, spravme si krátke mentálne cvičenie a spíšme si, čo vieme ovplyvniť. Ak nás niečo ťaží, zamyslime sa, či máme dosah to zmeniť. Ak nie, zbytočne sa tým netrápme. Inšpirovať sa môžeme týmto obrázkom.
Život ide ďalej
To čo sa deje, je hrozné. To však neznamená, že sa náš život musí úplne zastaviť. Naopak, je dôležité udržiavať si svoju rutinu. Je v poriadku pokračovať v našich aktivitách. Je tiež absolútne v poriadku tešiť sa zo života. To, že sa niekomu vo svete deje neprávosť, neznamená, že my nemáme nárok na radosť. Je práveže dôležité cielene vyhľadávať aj drobné životné radosti a tešiť sa z nich, aby sme sa z toho, čo sa deje, nezbláznili.
Obráťme sa na odborníkov
Ak sa potrebujeme porozprávať a nemáme sa na koho obrátiť alebo naša úzkosť, stres, či depresia pretrvávajú, vyhľadajme odbornú pomoc. Nie je to hanba:
Kde hľadať pomoc, ak máš pocity úzkosti, stres alebo iné psychické problémy:
- Národná linka na podporu duševného zdravia (bezplatná): 0800 193 193
- Linka dôvery IPčko (ponúkajú aj chat a emailovú poradňu)
- Linka detskej istoty (nonstop): 116 111
- Linka pomoci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (od 8 – 18 hod.) – 0910 361 252
- Linka detskej dôvery (v pracovných dňoch od 14.00 do 20.00 h): 0907 401 749
- Linka dôvery Nezábudka (nonstop a bezplatne): 0800 800 566 alebo emailovo
- Krízová linka pomoci: 0800 500 333
- Dobrá linka, linka pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením
Nečakajme, kým nás to zasiahne, prevencia je základ
Tu je zopár všeobecných tipov k tomu, ako si udržiavať psychickú odolnosť, keď sa cítime celkom dobre:
- Myslime na to, čo všetko máme a čo dobré sa nám v živote deje. Píšme si napríklad denník vďačnosti, do ktorého si zapíšeme, za čo všetko sme v ten deň vďační, či čo nás potešilo. Nemusí ísť o veľké veci. Stačia aj maličkosti.
- Vytvorme a udržujme si denný režim, rutinu – spávajme v rovnakom čase, dodržiavajme čas na jedlo, prácu, oddych, stretnutia s priateľmi. Nepreháňajme to s kávou a inými kofeinovými nápojmi, ktorých prehnaná konzumácia nám pri úzkostiach nepomôže.
- Nájdime si čas na šport, koníčky, meditovanie, čokoľvek, čo nám robí radosť a nie je to povinnosť, udrží nás to v kondícii.
- Zostaňme v spojení so svojimi blízkymi a priateľmi. Dodáva to pocit bezpečia a zmierňuje to stres.
- Zvážme, kde môžeme pomôcť. Pokiaľ nám to kapacity dovoľujú, skvelé možnosti ponúka práve iniciatíva Skautská služba. Pomôcť sa dá aj inak, ako ísť priamo do terénu.
Čo môžeme urobiť ako skautskí vodcovia
Okrem vyššie spomínaného, môžeme najmä poskytnúť stabilitu a bezpečie.
- Priamy dopad – Zamyslime sa, či nemáme medzi svojimi členmi niekoho, koho vojna na Ukrajine priamo ovplyvňuje. Nie je niekto z našich členov ukrajinskej alebo ruskej národnosti? Ak áno, venujme im špecifickú pozornosť a poskytnime im svoju oporu.
- Proaktívne kontaktujme našich členov – pomenujme, že sa deje niečo naozaj šialené a sme tu pre nich, ak by na nich situácia doliehala, alebo by sa proste chceli o tom, čo sa deje, porozprávať. Práve to, že im otvorene nastavíme pomocnú ruku, ich môže osmeliť ju prijať, keď ju potrebujú. Je dôležité kontaktovať aj s tých, ktorí sa neozvú sami od seba alebo dlhšie neboli na družinovke. Práve tí totiž patria medzi najohrozenejších, lebo môžu prechádzať ťažkými obdobiami a nikto o tom nemusí vedieť. Jednoducho, vytvárajme záchytné siete.
- Komunikujme s členmi oddielovej rady – ponúknime im pomoc, ak sa im v družine/oddiele vyskytne situácia, s ktorou si nevedia rady. Upozornime ich na to, že to, čo sa deje môžu niektorí členovia prežívať ťažšie. Povzbuďme ich k tomu, aby s nami o dianí v družine/oddiele aktívne komunikovali.
- Nezabúdajme, na bežné skautské činnosti – v situácii ako je táto, máme všetci chuť nasadnúť v brnení na koňa a vydať sa do boja. No nezabúdajme na to, že naše bežné záväzky nikam neodišli a nerobme to na ich úkor. Naši členovia nás stále potrebujú a práve to, ak im budeme naďalej zabezpečovať stabilnú rutinu, program, pri ktorom nebudú myslieť na ťaživé veci, a bezpečné prostredie, v ktorom sa budú môcť otvoriť, ak ich niečo trápi, je to najcennejšie, čo pre ich psychickú pohodu vieme v tejto chvíli spraviť.
- Hovorme aj o odbornej pomoci – komunikujme s členmi aj rodičmi o možnostiach odbornej psychologickej podpory. Robme to aj preventívne, nie iba v prípade, ak cítime, že je pomoc potrebná. Ak napríklad na pravidelnej báze s členmi a rodičmi komunikujeme e-mailom, pripojme odkaz na psychologickú pomoc. Radšej, nech sa k nim tieto informácie dostanú z viacerých smerov, než aby nevedeli čo robiť, ak budú v krízovej situácii.
V neposlednom rade, myslime aj na seba a svoje potreby. Nerobme zo seba superhrdinov. Hľadajme správnu rovnováhu medzi angažovanosťou a našim voľným časom. Aj v tomto smere môžeme ísť našim členom príkladom. Nezabudnime občas spomaliť. Tešme sa z maličkostí, doprajme si prechádzku na slniečku alebo dobrú knižku. Ak sa nestihneme zapojiť do každej zbierky, dobrovoľníckej pomoci, či prečítať každý článok k tejto téme, svet sa nezrúti. Aj my sme len ľudia, máme svoje potreby a svoje obmedzenia. Je v poriadku, ak si potrebujeme dať niekedy pauzu, alebo niečo nezvládame na 100%. Všetko písané vyššie sa predsa týka aj nás.
Monika “Sestra” Lezová, Sabina “Wasabi” Kissová a Mária “Fofo” Rosinová – Skauti myslia globálne
