Pokiaľ si s nadchádzajúcimi družinovkami a výpravami kladieme túto otázku, prinášame pár tipov, ktoré môžu pomôcť nadobudnúť aspoň základnú istotu v tejto neľahkej téme.
Informácie o tejto tématike čerpáme z pripraveného článku od bratov Čechov z organizácie Junák – český skaut.
Je veľmi pravdepodobné, že veľa dievčat a chlapcov v našich oddieloch či už sú mladší alebo starší, tému vojny na Ukrajine už zaregistrovali. Mnohí sledujú sociálne siete alebo priamo spravodajstvo, iní chvíľu išli autobusom alebo autom, kde to bežalo v rádiu. A je nepravdepodobné, že ich téma vojny nijak nezasiahla. Pre všetkých je to niečo nové a niečo, čo je síce u susedov, ale zároveň veľmi blízko. Mnohí sa o tom učili len na hodinách dejepisu a doteraz si to ani len nevedeli predstaviť. Poďme sa na túto tému trošku pripraviť.
Ako reagovať, keď sa táto téma prinesie na schôdzku?
- Neprehliadajme ich potrebu o téme hovoriť. Venujme čas spoločnému rozprávaniu, aj keby to malo byť na úkor naplánovaného programu. Ten by si deti aj tak pravdepodobne neužili pokiaľ, prežívajú niečo iné.
- Buďme dobrými poslucháčmi a ukážme im, že nás zaujíma, čo si myslia a čo cítia.
- Spýtajme sa, čo o téme vedia, čo už stihli pochytiť. Môže to byť dobrý odrazový mostík pre naše ďalšie rozprávanie.
- Doplňme ich informácie o vecný popis toho, čo sa deje. Pokiaľ majú otázky, pravdivo a vecne na nich odpovedajme. Voľme jazyk a pravdivú informáciu úmernú ich veku. Nechceme, aby dievčatá a chlapci odchádzali z rozhovoru s ešte väčším strachom z vojny. Neznižujme vážnosť situácie, ale majme na pamäti, že nie je potrebné aby najmä tí mladší vedeli všetky krvavé detaily o tom, čo sa deje.
- Držme sa faktov, s tým, aby sme nehovorili príliš o rozsahu dopadu. Nepredvídajme, čo sa môže stať ďalej ani nehovorme o tom, aké hrozné veci sa môžu v budúcnosti stať.
- Pokiaľ sa chceme podeliť o svoje názory, porozprávajme sa o tom, ako všeobecne vnímame vojnu. Dajme jasne najavo, že násilie nie je dobrý spôsob, ako vyriešiť konflikt, rovnako ako nie je v poriadku porušovanie práv druhých a práv medzinárodných.
- Povzbudzujme u dievčat a chlapcov súcit s tými, ktorých sa vojna bezprostredne dotýka. Veľakrát ich nemusia mať ďaleko, možno v triede, možno priamo v oddiele majú ukrajinských kamarátov. A nielen tých aj s ruskými deťmi sa mnohí z nich môžu stretávať. Ani tí nemajú nič spoločné s agresiou a sami môžu mať tiež strach o svojich blízkych.
- Hovorme s nimi o tom, čo môžeme pre ľudí zasiahnutých vojnou urobiť, aké máme možnosti ako oddiel, ale tiež ako jednotlivci. Môže ísť o finančný príspevok na niektorú z verejných zbierok, materiálnu pomoc alebo len jednoduché pochopenie, súcit a pripravenosť pomôcť v budúcnosti, hneď ako to bude potrebné.
- Pripravte si zdroje pravdivých informácií, čítajte si ich sami a majte dobré podklady k týmto konverzáciám. Nenechajte sa ani vy sami ovplyvniť, aby ste vedeli ďalej poskytnú správne informácie.
- Prečítajte si sami niečo z histórie, ak vás tá téma zaujíma, viete tým oživiť konverzáciu o zaujímavé fakty.
- Hlavne skautov, skautky a starších veďme k tomu, kde hľadať overené informácie, prípadne ako si overovať a rozoznať ich od fake news či hoaxov. Aj dezinformačná vojna je súčasťou tohto konfliktu a dievčatá a chlapcov poučme tak, aby tomu nepodľahli.
- Ukážme dobrých ľudí, ktorí pomáhajú. Poukazujem na ich služby, aby dievčatá a chlapci vedeli, že aj keď je na svete pár zlých ľudí, existuje omnoho viac tých láskavých a podporujúcich sa.
- Uistime dievčatá aj chlapcov v tom, že je veľa profesionálov, ktorí sa starajú o bezpečie naše aj druhých – vojaci, štátnici, policajti, lekári a zdravotné sestry a mnohí ďalší.
- Buďme im dobrým príkladom. Pre dievčatá a chlapcov je dôležité vidieť, ako sa k veci staviame my sami. Ako pracujeme s vlastnými obavami, že sa dokážeme postaviť na stranu tých, ktorí trpia, prípadne aktívne hľadáme cesty, ako pomôcť. Aj taký vzor im pomôže vyrovnať sa s vlastnými obavami.
- Zostaňme prítomní v danej situácii, porozprávajme sa o danej situácii, ale pripomeňme si, že my ďalej môžeme pokračovať našich rituáloch, na ktoré sme zvyknutí. Ak sa cítime zle z toľkých zlých informácii, spravme niečo pre seba, čo nás poteší.
- Pripravme si nakoniec niečo na odľahčenie. Nejakú veselú aktivitu či príhodu, aby sme si zlú náladu z vojnovej témy nepriniesli domov.
Mám na schôdzke otvoriť tému vojny na Ukrajine sám/a?
Bezpochybne nejednoduchá otázka. Ako sme písali vyššie, je nepravdepodobné, že by dievčatá a chlapci o vojne nevedeli, že by sa ich správy nedotkli.
Pokiaľ si nie ste istí tým či tému otvoriť, nechajte to na nich. Opýtajte sa na začiatku schôdzky, ako sa majú, čo behom dňa zažili ako sa im darí. Ak z nich tému vojny prežíva, určite to zmieni a pomenuje, ďalší sa možno pridajú. Potom už môžete postupovať podľa bodov spojených vyššie. Pokiaľ táto téma nezaznie, možno zatiaľ nie je nevyhnutné to s nimi otvárať.
Čo je ešte dobré vedieť?
- Je možné, že viac úzkostné deti nebudú chcieť na schôdzku ísť a budú chcieť byť s rodinou. Rešpektujme to.
- Pokiaľ na schôdzke pozorujete u niekoho väčšiu úzkosť, výraznejšiu zmenu správania a pod., upozornite rodičov. A pokiaľ je to zrejme, povedzte im, že úzkosť pravdepodobne pochádza z toho, čo okolo seba počuje o vojne a odporučte naviazať rozhovor doma.
Naša skautská služba nás postavila pred novú a neľahkú výzvu – byť oporou našim skautkám a skautom v dobe, kedy sa slovo vojna skloňuje všade naokolo. Zároveň za sebou máme náročné covidové obdobie. Možno ale práve behom neho sme dokázali, že výzvam vieme čeliť a že v tom nikoho nenecháme. Budeme sa vám toto obdobie snažiť, čo najviac uľahčiť.
Ďakujeme bratom Čechom za inšpiratívny článok.
