Podľa ústavy svetového skautského hnutia (WOSM) povinnosť voči Bohu patrí spolu s povinnosťou voči blížnym a povinnosťou voči sebe medzi tri základné princípy skautingu. Tieto princípy sú však interpretované rôzne, čo je celkom logické vzhľadom na veľké množstvo rozličných kultúr, ktoré sú súčasťou skautingu. Už takmer od jeho začiatku to niekedy spôsobovalo nedorozumenia. Dokonca to viedlo aj k napätiu medzi niektorými vetvami WOSM. Ako sa na povinnosť voči Bohu pozerajú členovia WOSM v súčasnosti?
Vytvorenie pracovnej skupiny
Svetová organizácia skautského hnutia (WOSM) v spolupráci so Strediskom pre dialóg (KAICIID) vytvorili pracovnú skupinu s názvom Povinnosť voči Bohu. Táto pracovná skupina v priebehu roka 2016 uskutočnila dva rozsiahle prieskumy. Prvý prieskum prebiehal v národných skautských organizáciách (NSO). Druhý prieskum prebiehal v organizáciách spadajúcich pod Svetové skautské medzináboženské fórum.
WOSM v súčasnosti uvádza pri základných princípoch nasledovné: Povinnosť voči Bohu, ako jeden z princípov skautingu sa tradične vysvetľuje ako „dodržiavanie duchovných princípov, vernosť náboženstvu, pomocou ktorého ich vyjadruje a ako prijatie povinností, ktoré z neho plynú.“
Povinnosť voči Bohu je princípom celosvetového skautingu a WOSM vyžaduje, aby členské Národné skautské organizácie spomenuli „povinnosť voči Bohu“ vo svojich skautských sľuboch, avšak podľa výsledkov prieskumu má uplatnenie tejto zásady v NSO rôzne formy. Aký záver vyplýva z týchto prieskumov? O tom sa možno dočítať v správe, ktorú táto pracovná skupina vyhotovila.
Duchovný vývoj sa považuje za jednu z kľúčových častí skautingu a je nevyhnutný pre rozvoj každého skauta. Cieľom tejto správy je odpovedať na to, ako duchovný vývoj chápu a rozvíjajú rôzni jednotlivci, ako aj organizácie v rámci skautingu. Dôležitým cieľom tejto správy je navyše hodnotenie toho, ako je vzdelávacia misia WOSM v oblasti duchovného rozvoja chápaná a vykonávaná.
Duchovno, viera, náboženstvo
Definovať tieto tri pojmy vôbec nie je jednoduché. Niekedy sa používajú ako synonymá a inokedy sú kladené do protikladu. Tento rozsah použitia spôsobuje ťažkosti pri skúmaní javov, na ktoré odkazujú.
Vyššie uvedený diagram pomáha pochopiť, že všetky tri pojmy sa odlišujú, no zároveň sa prekrývajú.
Inými slovami: Náboženstvo sa sústredí na to, aby bolo súčasťou komunity, ktorá zachováva súbor presvedčení a obradov, bez ohľadu na to, či je človek v rámci náboženskej komunity aktívny alebo nie. Duchovno naopak vo väčšine dnešnej literatúry zahŕňa tie myšlienky a činy, pomocou ktorých jednotlivec hľadá pravdu o sebe, o svojom živote vo vzťahu k sebe samému a ostatným, a takisto vyššiu moc alebo podstatu. Vzťah medzi náboženstvom a duchovnom teda závisí od našej definície oboch týchto pojmov, samozrejme vrátane toho, ako následne definujeme kľúčovú predstavu „konečnej duchovnej reality“, ktorú každý svetonázor využíva.
Krátky pohľad do histórie
Slovami Baden-Powella z jeho príhovoru na konferencii skautských komisárov z roku 1926: Požiadali ma, aby som podrobnejšie opísal, čo si myslím o náboženstve, keď som zaviedol skauting pre chlapcov a dievčatá. Pýtali sa ma: „Ako sa dostalo náboženstvo do skautingu?“ Odpovedal som: „Vôbec sa tam nedostalo. Vždy tam bolo. Je to základný faktor zakorenený v skautingu pre chlapcov a dievčatá.“ Svoje presvedčenie opisuje aj v nasledujúcom úryvku z časopisu Skauting z roku 1920: „Hnutie nemá náboženskú stránku. Je celé založené na náboženstve, a teda na vnímaní Boha a službe Bohu“. Takisto veril, že ľudia rôznymi spôsobmi uctievajú toho istého Boha, a toto vytvorilo základy jeho výzvy k náboženskej tolerancii, vzájomnej otvorenosti a spoločnému záväzku. V knihe Na ceste za úspechom (1922) rozširuje definíciu náboženstva, ktorú nájdeme v Skauting pre chlapcov nasledovne: „Za prvé: poznanie kto a čo Boh je; Za druhé: vyťažiť maximum zo života, ktorý nám Boh dal a robiť to, čo od nás chce. Znamená to hlavne robiť niečo pre druhých“. Bolo pre neho dôležité, aby skauting mal jasné pozadie hodnôt a tradícií, ako aj úplné spojenie so životom človeka. Skauting by mal pomôcť každému skautovi formovať a nájsť svoj život, a taktiež ho pripraviť na aktívnu rolu v spoločnosti. V duchu zakladateľa Baden-Powella je skauting hnutie otvorené mládeži každej krajiny, každej kultúry a každého náboženstva. Preto sa skauting za vyše sto rokov existencie rozšíril do celého sveta. Veľmi skoro prerástol geografické hranice prevažne kresťanských krajín a šíril sa ďalej do moslimských krajín, ako aj do tých, ktorých väčšiny tvoria židia, budhisti, hinduisti alebo animisti.
V súčasnosti skautské hnutie čerpá inšpiráciu z odkazu svojho zakladateľa, no s mnohými názormi, ktoré v istých otázkach zastával, nesúhlasí. Hnutie to odôvodňuje tak, že nemôže určiť svoj prístup k duchovnému a náboženskému rozvoju v skautingu prostým odvolávaním sa na jeho knihy. Jednak preto, že obdobie v ktorom Baden-Powell žil sa značne líši od nášho a jeho knihy už nemajú normatívnu silu v rámci ustanovení alebo praxe. Za druhé, Baden-Powellove zmýšľanie sa časom zmenilo a s ním aj jeho vzdelávacia metóda.
Definícia Povinnosti voči Bohu sa naprieč dejinami postupne vyvíjala a bola témou viacerých medzinárodných skautských konferencii. Do takmer dnešnej podoby sa dostala na dvadsiatej šiestej Svetovej skautskej konferencii v Montreale v roku 1977. Otázka, s ktorou musel skauting zápasiť, bola: môže byť meno Boha vnútené v sľube mladým ľuďom, ktorí sú úplne „sekularizovaní“ hlboko zakorenenými predsudkami? Riešenie, ktoré prijala Ustanovujúca komisia s podporou Svetovej komisie, bolo nasledovné: V prvom kroku definovala duchovný rozmer, ktorý bol podľa nej teologicky i výchovne opodstatnený: „Prijatie duchovnej reality a hľadanie jej úplného významu“. V rovnakom duchu prijala Komisia nasledovnú formuláciu sľubu: „Vykonávať moju povinnosť voči Bohu je prijať duchovnú realitu a hľadať jej úplný význam“. Týmto spôsobom poukázala na to, že sa môže použiť jedna a/alebo druhá časť formulácie, no v žiadnom prípade sa nemôže zložiť sľub bez duchovného rozmeru. Horeuvedená formulácia bola pokladaná za „formuláciu pre dospelých“, ktorá by sa mala prispôsobiť veku, jazyku atď. člena.
Poslednou fázou tohto procesu bol rýchly rast skautingu po páde komunizmu. Vtedajší generálny tajomník Svetovej organizácie skautského hnutia – Jacques Moreillon, v príhovore svojmu nástupcovi popísal toto obdobie ako obdobie „uznania nových krajín (oblasť, ktorá nám priniesla 37 nových krajín za posledných 15 rokov, hlavne vďaka pádu Sovietskeho zväzu), keď sme pevne stáli za obranou skautských zásad a vyhli sme sa „pro forma“ uznaniu „pseudoskautských“ organizácií bez duchovného rozmeru.“ (2004, In: Vallory, 2007, s. 146 – 147).
Čo ukázal prieskum?
Výsledky prieskumu možno zhrnúť do štyroch hlavných oblastí: duchovno, duchovný rozvoj mládeže, vodcovské školenie a stanovy a pravidlá. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na každú z nich osobitne.
Duchovno
Zozbierané dáta potvrdzujú, že potreba náboženstva a duchovna sa značne líši v závislosti od geografickej polohy. Kým väčšina NSO v Afrike, Latinskej Amerike a arabských krajinách vníma povinnosť voči Bohu ako kľúčový prvok skautingu, väčšinu európskych a mnohých ázijských NSO vo vnímaní tohto princípu ovplyvňuje sekularizácia a globalizácia.
Pre 21% NSO je príslušnosť k náboženstvu nutnosťou pre získanie členstva. Väčšina ľudí však chápe skauting ako inkluzívne a otvorené hnutie, ktoré zahŕňa členov veľkého počtu rôznych vier a náboženstiev, ale aj členov bez náboženského presvedčenia alebo viery. Pre tých, ktorí odpovedali na prieskum, je duchovno nevyhnutnou súčasťou skautingu a je dôležité pre osobnostný rozvoj každého skauta.
Duchovný rozvoj v programe pre mládež
Aktivity sú zoradené zostupne podľa počtu respondentov, ktorí odpovedali, že sa im v programe venujú:
- Osobné a skupinové úvahy sú považované množstvom respondentov za nevyhnutné v duchovnom rozvoji v skautingu. Reflexia sa zameriava na život v súlade so skautským zákonom a sľubom a hľadanie zmyslu života a zdrojov nádeje.
- Rozhovory s predstaviteľmi jedného alebo viacerých náboženstiev alebo návštevy významných miest jedného alebo viacerých náboženstiev sú chápané ako spoločný spôsob propagácie medzináboženského a medzikultúrneho dialógu medzi skautmi.
- Modlitby sú bežné, rovnako ako účasť na náboženských obradoch, hlavne u skautských skupín so silným dôrazom na náboženské vzdelávanie. Niektoré menej nábožensky založené NSO tiež praktizujú náboženské obrady, najmä na príležitostných veľkých podujatiach.
- Meditácia sa vykonáva jednoduchou formou, napríklad počúvaním ticha či vnímaním krás prírody.
- Iné aktivity týkajúce sa duchovného rozvoja zahŕňajú poznávanie prírody, skupinovú reflexiu, diskusie o osobných hodnotách, prehlbovanie znalostí o náboženskom prostredí a iné aktivity spojené s oblasťou ľudských práv.
No nie všetky NSO ponúkajú konkrétne duchovné a náboženské aktivity. Ak miestne skautské skupiny chcú, môžu organizovať vlastné aktivity. Práca s duchovnom sa líši medzi skupinami na lokálnej úrovni, ale aj medzi jednotlivcami.
Každoročný projekt Betlehemské svetlo spája veľa skautských skupín z celého sveta, počas ktorého navštevujú rôzne inštitúcie a komunity. Niektorí to vnímajú ako dôležitý program na medzináboženský a medzikultúrny dialóg. Najväčšou výzvou zakomponovania duchovného rozmeru do programu pre mládež je otázka, ako poskytovať čo najlepšie aktivity s duchovným rozmerom. Medzi najviac problematické a polarizujúce témy respondenti uviedli napríklad: „Rozdielne presvedčenia ľudí, hádky ohľadom „povinnosti voči Bohu“ a či „pravý skauting“ môže byť bez „povinnosti voči Bohu“ a náboženskej výchovy.
Školenie vodcov
Táto oblasť z prieskumu vyšla ako pomerne dosť problematická. Mnoho NSO bojuje s nedostatkom materiálov pre vzdelávanie vodcov. Veľká časť uviedla aj problém nedostatočnej motivácie samotných vodcov. Niektoré NSO prejavili obavy, že mladí vodcovia majú problémy vyjadriť sa ohľadom duchovných záležitostí. Často napríklad nepociťujú potrebu vlastného duchovného vzdelávania. Navyše si mnohí myslia, že téma duchovna je príliš oddelená od konkrétnych činností a nepripisuje sa jej taká dôležitosť, aká by sa mala. Niektorí z respondentov poukázali na dôležitosť toho, aby skautskí vodcovia pochopili, že duchovno môže byť úplne prirodzene zapojené do každého hľadiska programu a nemusí to byť niečo, čo treba robiť raz za čas, aj to len vtedy, keď ich niekto prinúti.
Stanovy a pravidlá
a) Skautský sľub
Väčšina NSO uviedla, že vo svojom skautskom sľube majú zakomponované slová Povinnosti voči Bohu. Existujú však variácie skautského sľubu a zákona podľa rôznych vekových kategórií. V niektorých NSO dokonca nechajú mladých ľudí, aby si preformulovali znenie svojho skautského sľubu. Sľub totiž mnohí vnímajú ako osobnú záležitosť, založenú na rešpektovaní osobnej identity. Viaceré NSO ponúkajú obmeny sľubu pre svojich členov na základe ich rozdielnej viery, presvedčení a národností. NSO sa snažia, aby ich sľub a zákon členovia považovali za relevantný a preto ich väčšina z nich v posledných rokoch prehodnotila alebo plánuje prehodnotiť, a mnohé skautský sľub a zákon upravili podľa svojich potrieb.
Povinnosť voči Bohu mnohí vnímajú ako povinnosť pochopiť náboženské hodnoty, byť im verný a vnímať náboženské princípy v živote spolu s povinnosťou jednotlivca voči krajine, rodičom a okoliu. Pluralistické NSO vyzývajú skautov, aby sa čo najviac snažili nájsť vlastnú vieru: podporujú aktívnu individuálnu existenčnú a duchovnú cestu a rozvoj.
b) Dôležitosť cieľov zakladateľa
Mnohé NSO sa vyjadrili, že povinnosť voči Bohu pokladajú za dôležitú súčasť skautingu práve kvôli tomu, že je to základný formujúci princíp WOSM. Všetci členovia skladajú prísahu, čím sa zaväzujú k prijatiu a uznávaniu skautských hodnôt. I keď sa zopár respondentov vyjadrilo, že by v stanovách WOSM privítali zmenu v prístupe ku povinnosti voči Bohu, prieskum ukázal, že tento názor sa nezhoduje s väčšinou.
Kam smeruje svetové skautské hnutie v budúcnosti?
Názory na budúcnosť povinnosti voči Bohu sú v skautingu rôzne. Na jednej strane tento princíp mnohí považujú za dôležitú a základnú súčasť skautingu, ďalší si však myslia, že začína byť prežitkom a je zastaraný vzhľadom na stúpajúcu sekularizáciu. Mnoho respondentov nechce stratiť význam tohto princípu v zmysle zvolávania mladých do služby vytvárať svet lepším miestom pre všetkých a stavať mosty mieru medzi kultúrami, vierami, rasami a národmi. NSO s rozšíreným duchovným vzdelávaním pokladajú duchovný rozvoj za základnú črtu skautingu, bez ktorej by už skauting nebol tým, čím býval.
NSO tvrdia, že je potrebné o tejto téme diskutovať do hĺbky, no rozhodnutie o základných záležitostiach, ktoré sa dotýkajú filozofie skautingu, je neprípustné. Povinnosť voči Bohu musí byť zachovaná v skautskom sľube a zákone, aby skauting ostal jednotný tak, ako ho Baden-Powell stvoril. Pokladá sa to za základný princíp, ktorý musí byť zachovaný ako súčasť identity skautského hnutia.
Text: Duchovná rada Slovenského skautingu/Elena Kytlicová
Foto: Slovenský skauting/Marián Suvák
Zdroj: Prieskum: Duchovný rozvoj v skautingu: Analýza správy pracovnej skupiny Povinnosť voči Bohu, prvé vydanie, máj 2017
