Rozhovor so psychologičkou a skautkou Veronikou Tóthovou. Veronika je skautka z 26. zboru sv. Cyrila a Metoda Výčapy-Opatovce. Aktuálne pracuje ako vedúca internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, ktorá je projektom občianskeho združenia IPčko. Môžete ju nájsť taktiež v Káčku Nitra a ID klube.
Čo ťa priviedlo k tvojej práci a akú rolu v tom hrala tvoja skautská minulosť?
Do skautingu som sa pridala asi ako 6-ročná, vyrastala som s ním, stal sa súčasťou môjho života a dospievania. Aktuálne pracujem ako psychologička v Ipčku, v občianskom združení, ktoré poskytuje anonymnú, bezplatnú a nonstop dostupnú psychologickú pomoc a podporu na linkách pomoci a v krízových službách. Skauting mal veľký vplyv na to, kým som teraz a čomu sa venujem. Všetky zážitky a skúsenosti, práca s mladými, deťmi a dobrovoľníkmi mi dali možnosť vyskúšať si prácu s ľuďmi, ktorá ma veľmi baví. Jeden z prvých kontaktov so psychológiou som tiež zažila vďaka lesnej škole, kde sme sa prirodzene aj tejto téme venovali. Skauting mi dal možnosť byť súčasťou neziskovej organizácie, kde sa dobrovoľnícka práca robí srdcom. Práca v IPčku je veľmi náročná, ale dáva mi obrovský zmysel a podobne ako skauting je dôležité ju robiť srdcom.
Téma duševného zdravia je ešte stále v spoločnosti bagatelizovaná. Môžeš, prosím, priblížiť, s akými podnetmi sa na vás mladí obracajú a čo im ako IPčko viete poskytnúť?
IPčko poskytuje pomoc všetkým ľuďom, ktorí potrebujú pomoc v náročných chvíľach. Fungujeme od roku 2012 a poskytujeme odbornú psychologickú pomoc, krízovú intervenciu a poradenstvo na linkách pomoci IPčko.sk a Krízová linka pomoci cez chat, e-mail, telefón (0800 500 333) a video, ale tiež osobne v centrách krízovej intervencie Káčko v každom krajskom meste a v nízkoprahových kluboch, ktoré vytvárajú bezpečný priestor pre mladých ľudí. Tieto kluby sa nachádzajú v Bratislave – Klub Machovisko, Trnave – FLEK klub, Nitre – ID klub a v Prešove – KREATE klub. Pomoc, ktorú poskytujeme, je bezplatná, dostupná a anonymná. Vyhľadať pomoc je niekedy veľmi náročné a tieto faktory môžu pomôcť, aby sa človek k pomoci dostal rýchlejšie.
Tém, s ktorými sa na nás mladí ľudia obracajú, je naozaj veľa. Obracajú sa na nás a hovoria s nami o tom, ako sa majú, čo ich trápi, čo v ich životoch žijú a s akými problémami bojujú. Medzi tie dlhodobo najčastejšie témy patrí pocit osamelosti a pocity strachu. Posledné roky žijeme v spoločnosti, ktorá je orientovaná na výkon a na to, aby sme v každej chvíli a v spoločnosti každého človeka podávali nejaký výkon. Aby sme okoliu dokazovali, čo všetko dokážeme, zvládneme. V práci, v škole, medzi kamarátmi, doma. Snažíme sa tieto očakávania napĺňať a niekedy nám v tom môže byť ťažko. Ďalšie témy, s ktorými sa na nás mladí obracajú, sú témy vzťahov, problémy v škole, doma, medzi priateľmi, sebapoškodzovanie, myšlienky na ukončenie života, úzkosti, stres a mnohé iné.
Keďže si sama skautkou a skautské prostredie dobre poznáš, aké výzvy podľa teba toto prostredie vytvára?
Som veľmi rada, že máme priestor o tejto téme spolu hovoriť a že v skautingu sa téma duševného zdravia otvára a vytvárajú sa nejaké plány, ako s ňou pracovať. Skauting má obrovskú príležitosť pomôcť mnohým mladým ľuďom. Môže byť bezpečným miestom pre všetkých, ktorí ho hľadajú a potrebujú. Družiny a oddiely, ktoré sa pravidelne stretávajú, pomáhajú vytvárať pevné a dôverné vzťahy, ktoré môžu byť kľúčové pri riešení akýchkoľvek ťažkostí. My všetci v skautingu môžeme byť tou dôvernou osobou pre iného skauta alebo skautku.
Čo by si poradila skautským vedúcim, ktorí sa stretávajú so psychickými problémami či sebapoškodzovaním u svojich členov?
Okamih, ako za mnou príde dieťa či dospievajúci s tým, že zažíva nejakú ťažkosť, problém alebo ho čokoľvek trápi, je vzácny. Znamená to totiž, že mi dôveruje, a zo všetkých ľudí v jeho okolí si vybral práve mňa na to, aby sa o to so mnou podelil. Prísť takto za niekým a zdôveriť sa chce veľa odvahy a odhodlania. Ak sa v takej situácii ocitneme, niekedy stačí aj to, že čokoľvek sa deje, sme tu pre neho/ňu a nemusí na to byť sám/sama. Môžeme si ho/ju vypočuť, zaujímať sa o to, čo sa mu/jej deje a čo cíti. Vyjadriť, že mu/jej chceme pomôcť a urobíme všetko, čo vieme a môžeme. Môže sa stať, že niekedy nevieme, čo je tou najlepšou pomocou a kde ju hľadať, a je v poriadku to priznať. Nemusíme poznať odpovede na všetky otázky. Napriek tomu však stojíme pri ňom/nej a chceme mu/jej pomôcť tie odpovede alebo riešenia hľadať. Môžeme mu/jej poďakovať, že o tom s nami hovorí, oceniť odvahu o tom hovoriť a počúvať. Nezľahčovať žiadnu situáciu, nebagatelizovať ju a nesľubovať nič, čo nemôžeme splniť.
Tento článok sa dostane k veľa mladým ľuďom. Čo by si im poradila, ako si udržať duševné zdravie a mentálnu pohodu? Prípadne ak je pre nich situácia náročnejšia, aké sú pre nich formy pomoci a podpory?
Pre každého môže byť užitočné niečo iné. Je veľmi dôležité, aby si každý urobil takú revíziu toho, čo mu robí radosť, pri čom alebo pri kom sa cíti naozaj dobre, alebo si dokáže oddýchnuť či sa nakopnúť. Môže to byť čítanie kníh, počúvanie hudby, prechádzka, zvieratá, kamaráti, divadlo, galéria, maľba alebo čokoľvek iné. Robiť čo najviac z toho, čo nám robí radosť, je jedným zo spôsobov, ako sa postarať o samého seba. A v náročných chvíľach sú práve toto veci, ktoré môžeme do svojich dní zaradiť ešte viac.
Niekedy môžu byť emócie, ktoré prežívame, také silné, že nám môže byť užitočná aj tzv. stabilizačná technika. Napríklad keď sa udeje niečo na tábore alebo nejakej skautskej akcii a nemám možnosť využiť to, čo počas bežných dní. Môžeme počítať nádychy a výdychy, môžeme sa zameriavať na svoje zmysly (veci, ktoré vidíme a počujeme, cítime dotykom či čuchom). Existujú tiež mnohé užitočné aplikácie, ktoré si môžeme stiahnuť a mať ich tak vždy na dosah ruky.
Kontakt pomoci IPčko.sk (www.ipcko.sk)
Rozhovor spracovala: Lívia Orlovská – Apelka
