1.-5.marec 2017

Pôst ako most k Bohu

Mt 9,14-15

Dialóg sa odohráva na hostine, kde Ježiš za stolom v dome jedol spoločne s Matúšom, ktorý sa predtým živil ako vyberač daní, a ktorého Ježiš práve zavolal, aby ho nasledoval. Mnoho ďalších vyberačova daní a hriešnikov prišlo, aby spoločne jedli s Ježišom a jeho učeníkmi.

V evanjeliu sv. Matúša jedine Jánovi učeníci prichádzajú za Ježišom (ani farizeji, ani zákonníci), a robia to priamo. Matúš vynecháva Markovo pozorovanie, že Jánovi učeníci a farizeji sa postia (Mk 2,18a). Jeho čitatelia vedia, že farizeji odporúčajú pravidelný súkromný pôst a že Ján Krstiteľ bol askéta (3,4; porov. 11,18). Pravdepodobne tiež vedia, že farizeji nemajú „učeníkov“. Jánovi učeníci obhajujú obavy farizejov („my a farizeji“). V kontraste k 14,12 sa tu objavujú ako nasledovníci Ježišových oponentov z radov Židov, ktorí v 9,2-17 uvádzajú roztržku medzi Ježišom a Izraelom. Je to pozoruhodné, pretože inde Matúš dáva Jána Krstiteľa do zhody s Ježišom.

Ježišova odpoveď nie je jednoduchá. Pre Matúšových čitateľov je ženíchom, samozrejme, Kristus (porov. 22,1-14; 25,1-13).

Náš text teda rozlišuje 2 obdobia:

  1. Obdobie radosti, keď ženích bol so svadobčanmi, a
  2. Obdobie smútku, keď tu nebude prítomný.

Myslí tým potom Matúš, že čas Ježišovej neprítomnosti medzi vzkriesením a návratom Pána (parúziou)  je obdobím smútku? To potom veľmi nesedí s veršom 28,20 a podobnými textami, ktoré  tento čas vysvetľujú presne ako čas, v ktorom je Ježiš prítomný v jeho cirkvi.

2 alegórie – 25,1-13 a 25,14-30 skutočne chápu súčasnosť ako čas Ježišovej neprítomnosti; nie je to však čas smútku, ale práce a bdelosti. Alebo by sme mali obmedziť naše chápanie „smútku“ na obraz – svadobný čas nie je časom smútku? To by vec zjednodušilo; avšak čitatelia pravdepodobne hneď pochopia, že ženíchom je Ježiš.

Tak, či tak, je jasné, že v čase po Ježišovej smrti  sa cirkev postila. Napriek tomu, nemôžeme postaviť nijakú teológiu pôstu na našom texte. Nie je možné teologicky preťažovať text v tomto bode.

 

Matúš jednoducho predpokladá, že sa cirkev postí v súlade s Kristovou vôľou. Ako návštevníci kostola sme, alebo by sme mali byť dôverne oboznámení s pravidelným pôstom vo vzťahu k utrpeniu nášho Pána každý piatok, alebo aspoň na popolcovú stredu a piatky v čase Pôstu. Pôst ako i modlitba a almužna sú skutočne mostom k Bohu natoľko, nakoľko napomáhajú prehlbovať náš duchovný život.

Ježiš je verným priateľom, ktorý nás nikdy neopustí. Dokonca i vtedy, keď hrešíme, on trpezlivo čaká na náš návrat; týmto trpezlivým očakávaním nám ukazuje svoju pripravenosť odpustiť nám. Ako kresťania patríme do Cirkvi a sme vyzývaní, aby sme sa navrátili k Bohu „celým svojím srdcom“ (Joel 2,12), aby sme odmietli uspokojenie sa s priemernosťou a rástli v priateľstve s našim Pánom.

„Pôstne obdobie je tým najvhodnejším časom na nové stretnutie so živým Kristom v jeho slove, vo sviatostiach a v blížnom. Pán – ktorý počas 40-tich dní na púšti zvíťazil nad zvádzaním pokušiteľa – nám naznačuje, akou cestou máme ísť. Duch Svätý nech nás vedie, aby sme kráčali po skutočnej ceste obrátenia, znovu objavili dar Božieho slova, boli očistení od hriechu, ktorý nás oslepuje, a slúžili Kristovi prítomnému v núdznych bratoch“ (Posolstvo Svätého Otca Františka na Pôstne obdobie 2017) a v skautingu. Potrebujú našu podporu pre zdravý duchovný a ľudský rast.

Pôst je veľmi vhodným obdobím pre prehĺbenie nášho duchovného života cez prostriedky posvätenia ponúkané v Cirkvi

Pomôžte nám spoločne uchopiť  túto príležitosť rásť bližšie k Bohu a k druhým.

 

Aktivita:

Cieľ: naučiť sa sebakontrole a ako odovzdať pre nás vzácne veci.

Cieľová skupina: skauti, rangeri

Miesto: kdekoľvek

Trvanie: jeden týždeň

Priebeh:

Pôst neznamená len nejesť, ale tiež vedieť odovzdať niečo, čo je pre nás vzácne. Počas jedného týždňa (7dní) sa snažte dávať do škatule aspoň jednu vec, ktorej ste ochotní sa vzdať pre druhých. Následne rozdajte zozbierané veci ľuďom, ktorí ich skutočne potrebujú.

Anketa


Spolu hlasov:

Zdieľanie