Spomíname za sestrou Ivou Dobromilou Vaňkovou

Pridané 18.04.2019

V pondelok 15. apríla nás vo veku 94 rokov opustila naša skautská sestra Iva Dobromila Vaňková, Iva-va. Bola významnou činovníčkou československého skautingu a pedagogickou odborníčkou v oblasti detských domovov. Ivava bola zároveň jedna z posledných pamätníčok udalostí spojených tragickým osudom skautov zapojených do odboja a popravených gestapom. Na ich pamiatku vybudovali trampi, turisti a skauti mohylu na Ivančene.

Iva Vaňková začala skautovať v roku 1938 v 1. dievčenskom oddiely v Sliezskej Ostrave. Po likvidácii Junáka v roku 1940 sa zapojila do protifašistického odboja. V decembri 1942 bola gestapom zatknutá a prevedená do vezenia v Ostrave, neskôr v Břeclavi a v Brne súdená za prípravu k velezrade. V januári 1944 bola z vezenia prepustená. V máji 1945 spolupracovala na hľadaní a potom na otvorení spoločného hrobu a identifikácii gestapom popravených členov skautskej odbojovej skupiny Vladimíra Čermáka, Ladislava Pecha a Otta Kleina, ktorí majú pamätník na Ivančene.

V roku 1945 po zložení vodcovskej skúšky, založila a viedla 7. ekumenický dievčenský oddiel v Ostrave a absolvovala dievčenskú LŠ v Českom Tešíne. V roku 1946 absolvovala DLŠ v Jinošove a od roku 1947 prednášala na sliezskej dievčenskej Lesnej Škole. V roku 1949 odišla na Slovensko, kde bola zvolená členkou náčelníctva Slovenského Junáka.

Na sneme na jar 1968 bola zvolená za miesto náčelníčku Slovenského skautingu a do Ústrednej Rady Československého Junáka. V tejto funkcii bola aj po obnovení Junáka v roku 1989. Pre Slovensko bola zahraničnou spravodajkou, prednášala na Ústrednej Lesnej škole, viedla dievčenskú Lesnú školu.

Po znovuobnovení skautského hnutí v roku 1989 bolo pre psychológov a pedagógov veľa práce na modernizácii skautského vzdelávania i skautskej výchovy. Od roku 1990 mala na starosti medzinárodné styky s modernizáciou skautskej výchovy. Každý rok viedla Dievčenskú Lesnú školu na Slovensku do roku 1992, potom sa presťahovala na Moravu do Hoštenic. Prednášala ďalej na lesných školách na Slovensku a v Čechách.

Bola členkou čestného Svojsíkovho oddielu, má vyznamenanie Slovenskú hviezdu 1 stupňa, Tri prúty bratstva, Rád čestnej ľalie v trojlístku – zlatý stupeň, Skautskú vernosť – 1. stupňa. Za najväčšie vyznamenanie považuje dôveru a lásku skautských sestier a bratov všetkých generácií s ktorými sa stretáva.

Od roku 1960 až do roku 1993 bola miestopredsedkyňou Federácie detských domovov v ČSSR, ČSFR a ČSR a súčasne pre svoje jazykové a odborné vedomosti bola členkou výboru FICE. Vystupovala s referáty na svetových kongresoch FICE. Založila a viedla niekoľko rokov chlapčenský detský domov. Prednášala niekoľko rokov v Bratislave na univerzite pedagogiku a psychológiu, písala oponentúry aj pre dizertačné práce z oblasti teológie.

Jeden z posledných zaznamenaných rozhovor so sestrou Vaňkovou

Anketa

Deň so skautskou šatkou sa už blíži. Zúčastníš sa?


Jasné, že áno. Je to super a 24. apríla sa už neviem dočkať!
 
363
Áno, idem do toho prvý krát, tak som zvedavý aké to bude.
 
133
Ešte nie som rozhodnutý, ale rozhodne to znie dobre!
 
107
Nie, je to nuda! A šatku mi aj tak na tábore zjedli myši.
 
105
Radšej nie. Nechcem, aby ľudia okolo vedeli, že som skaut.
 
99

Spolu hlasov: 807

Zdieľanie