Pohľad na zákazy skautingu z denníka malej skautky

Pridané 14.03.2018

Pochmúrne obdobie prechodu zimy do jari nie je najpriaznivejšie pre túlavé topánky skautských nedočkavcov, ktorí by radi vyrazili do prírody na prvé jarné výpravy. Tieto obdobia plné šedi a daždivých dní nám dávajú čas na uvažovanie nad hlbšími myšlienkami a súvislosťami medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Týmto obdobím nás sprevádzajú dva míľniky našej histórie, ktoré by nemali byť zabudnuté generáciami žijúcimi v prítomnosti a hľadiacimi do budúcnosti.

25. február a 14. marec sú dni, ku ktorým datujeme nástup dvoch totalitných režimov, ktoré buď zakázali činnosť skautských organizácii na Slovensku alebo ju minimálne pokrivili a transformovali do vlastných mládežníckych organizácií. V archívoch sa vieme dočítať o rozsudkoch nad skautskými vodcami, zo skautskej tlače poznáme vyjadrenia vtedajšieho vedenia organizácie k zákazom a z tlače sa hrnie na nás propaganda oslavujúca zákaz imperialistických organizácií. Avšak najsilnejšie svedectvá nepíšu oficiálne správy, ale životné osudy ľudí, ktorí tieto udalosti prežili. Z danej doby sa nám zachovalo niekoľko artefaktov, ktoré popisujú, ako zákaz prežívali radoví členovia.  Jeden takýto denníček mi pred nedávnom priniesla jedna staršia skautka, ktorá mi ho podala s posolstvom, aby sme nezabudli. Už len samotné získanie denníka je očarujúci príbeh.  

Moje zápisky.
Dňa 31.12.1946

Dnes sa vrátil otecko z Tatier a doniesol nám balík od jednej panej, ktorú sme cez vojnu zachránili. Boly v ňom dary pre nás. Ja som dostala tento pamätník a kedže pamätník už mám, začala som do neho písať denník....

Rodina skautky počas vojny schovávala židovku, čím sa celá vystavila nebezpečenstvu. Po vojne sa im daná pani odvďačila a všetkým poslala darčeky. Skautka si svoj denníček poctivo písala takmer dva roky. Posledné zápisky sú 13. septembra 1948.

Mali sme len tri hodiny vyučovania. Od pol jedenástej sme odišli na mestské klzište, pozerať sa na krasokorčuliarov. Všetko bolo dokopy to isté. Všetci, čo vystupovali vyhadzovali nohy a ruky do výšky a krútili sa. Zajtra o druhej vraj máme nástup s hrnčekom a zákuskom v skautskom kroji na Ventúrskej. Dievčatá hovorili, ževraj budeme hrať akúsi hru po Bratislave, preto aby sme si dobre precvičili skautské značky, uzly, semafor a morzeovku. Len to som zvedavá, aká to môže byť hra s hrnčekom a keksom.

Hra bola trochu hlúpa. Maly sme sraz na ústredí „Junáka“. Boly tam zastúpene všetky oddiely, ale z našej pätnástky nás tam bolo najviac.

Detské písmo v tomto momente končí. Teda vlastne nekončí autorka sa vracia v epilógu a dopisuje, ako pokračovala mestská hra.

20.1.2009 Epilóg

Dopisujem o 60 rokov neskôr, ako to vtedy pokračovalo. Je to už trochu iným, dnešným pravopisom....

Malá skautka sa vo veku babičky vrátila k svojmu denníčku a dopísala príbeh výpravy a správu o udalostiach, ktoré nasledovali po niekoľkých desaťročiach.

V dopísaní príbehu po niekoľkých desaťročiach vidím silné posolstvo pre nás všetkých, ktorí aktuálne prežívame dobrodružstvo skautingu. Nezabudnime na odkaz našich predchodcov a uctime si ich tým, že budeme pomyselne pokračovať v písaní príbehu skautingu ďalšie desaťročia a zároveň buďme aktívni a nedopustime, aby ďalšie dievčatko muselo prerušiť svoj denníček na dlhých 60 rokov.

Anketa


Spolu hlasov:

Zdieľanie